Modralová (1 169 m n. m.) – Turistické trasy a najlepšie okruhy z Koszarawy a Zawoje

Modralová (1 169 m n. m.) je nádherný vrch v Žywieckych Beskydách (presnejšie v Chrbte Modralovej, rozprestierajúcom sa od sedla Glinne v Korbielowie až po Severné Jałowiecké sedlo pod Malou Babou horou). Na vrchole sa nachádza rozľahlá hoľa ponúkajúca idylické výhľady smerom na sever a možnosť nocľahu v bývalej pastierskej kolibe. Vrch nepatří k najpopulárnejším možnostiam v Žywieckych Beskydách, vďaka čomu môže poskytnúť blažený moment oddychu v lone prírody a bez veľkých davov.

Najlepšími východiskovými bodmi pre výlety na Modralovú sú Koszarawa (okres Žywiec) a Zawoja (okres Sucha Beskidzka). V oboch prípadoch merajú najkratšie trasy približne 4 kilometre s prevýšením okolo 400 metrov, čo robí vrch pomerne ľahko dostupným pre priemerného turistu. Značné množstvo chodníkov v okolí Modralovej naviac umožňuje zostaviť niekoľko zaujímavých okruhov s rôznou úrovňou intenzity. V tomto príspevku predstavím niekoľko možných variácií – ako tých dlhších, tak aj náročnejších. Srdečne vás pozývam čítať!

Obsah

Modralová – okruh z Koszarawy-Bystrej

Štart z osady Bystra

Bystra je jedna z najvyššie položených častí obce Koszarawa v okrese Żywiec. Zástavba osady sa rozprestiera v údolí potoka s rovnakým názvom a leží približne 5 kilometrov od centra obce. Počas nášho výletu parkujeme na veľkom a bezplatnom parkovisku (súradnice: 49.6306447N, 19.4593683E, odkaz na mapu). Z parkoviska vychádzajú dva turistické chodníky. Prvý z nich je značený modrou farbou a vedie po asfaltovej ceste do sedla Klekociny (894 m n. m.). Druhým je žltý chodník, ktorý vedie lesom na hlavný hrebeň Žywieckych Beskýd neďaleko vrcholu Mędralowa Zachodnia. Druhý zo spomínaných variantov je pomerne strmý (na prvých 2 kilometroch treba prekonať 360 výškových metrov), ale zároveň predstavuje najrýchlejšiu cestu z osady Bystra na Modralovú.

My sa však rozhodujeme využiť ešte iný variant – dlhší, ale zdajúci sa byť zaujímavejší. Vraciam sa 400 metrov (chôdzou z parkoviska späť smerom do centra obce) a potom odbočujeme do uličky Do Jałowca. Dlhšiu chvíľu kráčame po asfaltovej ceste, občas značenej zvláštnymi zelenými štvorcami (v bielom lemovaní). Podobné symboly som videl aj v iných častiach obce Koszarawa, takže predpokladám, že vyznačenie tejto trasy je akýmsi miestnym značkárskym nápadom.

Zelený chodník z Bystrej (alebo skôr to, čo z neho zostalo)

Kilometer kráčame po asfaltke a prichádzame k ďalšej z krásnych, i keď trochu izolovaných osád. Po minutí posledného z domov sa povrch mení na štrk a cesty sa rozvetvujú rôznymi smermi. O tom, ktorú z odbočiek zvoliť, nás opäť informuje symbol zeleného štvorca.

V ďalšej časti jasná stopa mizne a udržanie správneho smeru chôdze je možné len vďaka priebežnej kontrole polohy v telefóne. Hneď za osadou totiž vychádzame na zelenú, pokosenú poľanu, na ktorej sa chodník stáča o 90 stupňov. Nuž… je to tu veľmi pekné, ale po značke ani chýru, ani slychu. V ďalšej časti trasy to nie je o nič lepšie. Podľa stopy z mapy.cz prichádzame k súkromnému pozemku, ktorý je jednoduché potrebné obísť. Po tejto skúsenosti to už vzdávame s marným hľadaním zelených štvorcov a jednoducho smerujeme nahor k zelenému chodníku PTTK. Za týmto účelom míňame ďalšie malé stavenisko a využívame štrkovú cestu, ktorá nefunguje na žiadnej z dostupných máp. Tak či onak, pomerne rýchlo prichádzame na vrch Jaworzyna (997 m n. m.), ktorým prechádza bežný, dokonale udržiavaný zelený chodník PTTK.

Ok, takže ako to vlastne je s tým zeleným chodníkom z Bystrej na Jaworzynu? Hmm, vlastne všelijako. Trasa zostáva vyznačená len po krátky úsek za osadou Pod Jałowcem, teda do nadmorskej výšky cca 860 m n. m. Ďalej sme už išli po súkromných pozemkoch a zelené štvorce sme nikde nevideli. Táto informácia je pomerne dôležitá, pretože zelený chodník figuruje v celom priebehu (z Bystrej na Jaworzynu) na mapy.cz. Pre porovnanie, rovnaká trasa nefiguruje na populárnej Mapa Turystyczna. Najbližšie k ideálu sa zdá byť mapa Compassu, podľa ktorej zelená trasa vedie po líniu zástavby a potom… sa jednoducho stráca.

Úsek z Jaworzyny na Modralovú

Na Jaworzyna (997 m n. m.) sa napájame na zelený chodník PTTK, vedúci z Przyborowa až k slovenskej hranici. Samotný vrch je zaujímavý vďaka rozľahlej poľane s nádherným výhľadom na Pilsko, Romanku a Rysianku. Vážne, skutočná nádhera… Nádherné miesto na prestávku, piknik alebo večerný táborák. Napokon – práve tento vyhliadkový bod bol hlavným dôvodom, prečo sme sa rozhodli pre výstup po zelenej značke namiesto najkratšieho žltého variantu.

Úsek zeleného chodníka z Jaworzyny ku slovenskej hranici predstavuje takmer 2-kilometrovú prechádzku po veľmi miernom hrebeni. Les je tu pomerne hustý, ale spomedzi stromov miestami presvitá pôvabná panoráma okolitých vrchov. Po dosiahnutí hranice odbočujeme doľava a pokračujeme po červenem chodníku, úseku Hlavnej beskydskej magistrály. Po chvíli sa na hrebeň napája spomínaný žltý chodník, ktorý je rýchlejšou a lepšie značenou alternatívou z osady Bystra. Mimochodom, mám pre vás ešte jednu geografickú zaujímavosť. Na krátkom úseku hrebeňa medzi odbočkou zeleného a žltého chodníka sa nachádza najsevernejší bod Slovenska (49.6138117N).

Po vkročení na červený chodník sa toho veľa nemení: naďalej ideme zalesneným a mierne nakloneným hrebeňom (100 m prevýšenia na vzdialenosti jedného kilometra). Po niekoľkých minútach chôdze, tesne pred vrcholom Modralovej, sa po pravej strane otvára prekrásny výhľad na Babiu horu, Tatry a Nízke Tatry. Sadáme si teda na pník, vyberáme z batohu sendviče a s chuťou jeme, neschopní odtrhnúť zrak od hypnotizujúcej siluety Diablaku. Čo dodať… Beskydy v tom najlepšom vydaní!

Okrem bežných turistov míňame v tejto oblasti aj pomerne dosť labužníkov MTB. Není sa ostatne čo diviť, keďže na južných slovenských svahoch Modralovej sa nachádza cyklotrasa Modralova.

Vrchol Modralovej

Týmto spôsobom sa približne za dve hodiny od začiatku výletu hlásime na vrchole Modralová (1 169 m n. m.). Názov vrcholu (a na ňom sa nachádzajúcej hole) pochádza od priezviska Mędrala, ktoré je v Przyborowie a Koszarawej dodnes populárne. Poľana ponúka príjemnú panorámu smerom na sever. V popredí vidno vrcholy Pásma Jałowca: Lachów Groń, Jałowiec, Czerniawa Sucha a blízku Magurku (Kolisty Groń). V diaľke potom pozorujeme celú líniu Malých Beskýd (s Leskowcom, Łamanou Skałą a Czuplem) a pred ňou drobnejší hrebenček Pásma Pewelsko-Krzeszowského. Pri pohľade ešte viac doľava spomedzi stromov vykukujú vrcholy Sliezskych Beskýd s charakteristickým Skrzycznym a masívnou Baraniou horou.

Jašte v 90. rokoch 20. storočia prebiehala na hale Modralová intenzívna pastva oviec. Nachádzalo sa tu vtedy pomerne dosť drevených kolíb – dnes už väčšinou schátraných. V dobrom stave sa zachovala iba jedna z nich, a to vďaka úsiliu nadšencov zo Študentského klubu horských sprievodcov „Harnasie“ v Gliviciach. V kolibe sa nachádza ležovisko pre niekoľko osôb, piecka, trochu turistického výstroja a… solídna zásoba alkoholických nápojov. Skrátka – všetko, čo treba k podarenému večeru v Žywieckych Beskydách ;).

Dokončenie okruhu cez Halu Kamińskiego

Z haly Modralová vstupujeme do lesa a po niekoľkých minútach prichádzame na rázcestie. Na tomto mieste odbočujeme doľava a pokračujeme vo výlete po žltom chodníku. Následujúcich niekoľko minút ideme lesom a jemne strácame výšku. Na otvorený terén vychádzame opäť asi 20 minút po opustení vrcholu Modralovej. Nachádzame sa teraz na ďalšej z bývalých pastierskych holí, a to na pôvabnej Hale Kamińskiego (1 050 – 1 100 m n. m.). Aj táto poľana vďačí za svoj názov bývalým majiteľom, goralom s priezviskom Kamieński. Hoľa ponúka zaujímavé výhľady smerom na západ, predovšetkým na Jaworzynu a značnú časť hrebeňa Sliezskych Beskýd. Okrem toho je to dobré miesto na to, aby ste sa jednoducho ľahli do trávy a na chvíľu zabudli na celý svet ;).

Z Haly Kamińskiego pokračujeme po zelenom chodníku, ktorý odbočuje doľava a traverzuje vrchol Magurky (Kolistého Gronia; 1 114 m n. m.). Pred nami je 1,5 kilometra lesného úseku, na ktorom strácame cca 200 výškových metrov. Pohodlný a pekný chodník nás privádza priamo do sedla Klekociny (894 m n. m.), oddeľujúceho Magurku od Czerniawej Suchej. Odbočujeme doľava a pokračujeme po modrom chodníku, vedúcom pozdĺž asfaltovej miestnej cesty. Pozerám sa na všetky tieto domy a hovorím si, že je to krásne, ale aj dosť náročné miesto na život. Ak chcete čokoľvek vybaviť, musíte si odjazdiť svoje, a počas tuhej zimy sa auto s pohonom štyroch kolies rozhodne hodí (najmä kým prejdú pluhy).

Zástavba je zmiešaná: občas trafíte na nový, elegantný dom, inokedy na drevenú, útulnú chalúpku. Asfaltový úsek meria 1,5 kilometra a umožňuje klesnúť o 160 výškových metrov. K autu prichádzame približne po 4 hodinách od začiatku výletu. Modralová tak ideálne spĺňa úlohu krátkeho, príjemného cieľa na neponáhľavú, slnečnú sobotu.

Modralová – dlhý okruh z centra Koszarawy

Na Modralovú cez Lachów Groń

Druhá z navrhovaných alternatív je predĺženou verziou skôr popísaného okruhu. V rámci výpravy spoznáme nie len Jaworzynu, Modralovú a Halu Kamińskiego, ale aj Czerniawu Suchú a pôvabný Lachów Groń.

Výlet začínam na farskom parkovisku pri kostole sv. Karola Boromejského v Koszarawej (49.6415883N, 19.3974206E, odkaz na mapu). Potom smerujem na sever (smerom na Lachowice) podĺž hlavnej cesty v obci. Po 800 metroch odbočujem doprava – na žltý chodník. Chvíľu kráčam medzi domami, ale rýchlo vychádzam do otvorenej krajiny s krásnym výhľadom na Pilsko a blízky Łosek. Počas nasledujúcich 3 kilometrov stúpam pekným lesom a v rýchlom tempe nabieham cca 400 výškových metrov. Týmto spôsobom dosahujem po niekoľkých desiatkach minút od odchodu z parkoviska vrchol Lachów Groń (1 045 m n. m.). Je to jeden z najkrajších vrcholov v tomto regióne, ktorý ponúka fantastickú panorámu Pilska, Babiej hory a Jałowca.

Z vrcholu Lachów Groń pokračujem po žltom chodníku, klesám do sedielka a následne stúpam na západný vrchol Czerniawej Suchej. Na tomto mieste je potrebné odbočiť smerom na juh – po zelenom chodníku. Chodník traverzuje zvyšné dva vrcholy Czerniawej Suchej – hlavný (1 061 m n. m.) a južný zvaný „Beskidek“ (1 045 m n. m.). Keďže na oba vrcholy vedú zreteľné chodníky, odporúčam v tejto chvíli mierne odbočiť zo značky. Ako z hlavnej Czerniawej Suchej, tak z Beskidku (a najmä z toho druhého!) sa otvárajú naozaj pekné panorámy Babiej hory a okolitých vrcholov.

Výstup na Lachów Groń z Koszarawy a všetky tri vrcholy Czerniawej Suchej som podrobnejšie popísal v samostatnom príspevku, na ktorého prečítanie vás srdečne pozývam.

Z Modralovej do Przyborowa

Zelený chodník z Czerniawej Suchej prináša turistu v priebehu jedného kilometra do sedla Klekociny. Ďalej pokračujem rovnakým spôsobom, aký bol opísaný vyššie, a cez Halu Kamińskiego prichádzam na Modralovú. Najvyšší bod výletu dosahujem v tomto variante po prejdení 11 kilometrov. Potom smerujem pozdĺž slovenskej hranice, odbočujem na zelený chodník a dosahujem vyhliadkový vrchol Jaworzyna.

Na rozdiel od skôr popísanej trasy tentoraz zostávam na zelenej značke. Počas nasledujúceho kilometra zostupujem pod vrchol Kalików Groń (916 m n. m.), prechádzajúc cez zástavbu rázovitej osady Moczarki (časť obce Przyborów). Potom pokračujem po zelenom chodníku, míňajúc vrcholy Miziowy Groń (874 m n. m.) a Czoło (821 m n. m.). Na tomto poslednom odporúčam dbať na zvýšenú opatrnosť, keďže je pomerne ľahké sa tu pomýliť. Intuícia totiž napovedá zostupovať po širokej štrkovej ceste, ktorá je mostom medzi osadou Fujasy a civilizáciou. Značka sa však od cesty odkláňa, pokračuje hustým lesom a privádza turistu do centra Przyborowa. Na tomto mieste odbočujem doprava a uzatváram okruh dvojkilometrovým úsekom pozdĺž asfaltovej cesty.

Modralová – okruh zo Zawoje-Czatoże

Štart zo Zawoje-Czatoże

Zawoja je veľká obec ležiaca v južnej časti okresu Sucha Beskidzka, hneď pri slovenskej hranici. Hoci je obec známa hlavne vďaka svojej polohe na úpätí Babiej hory, v skutočnosti ponúka možnosť trekkingu aj na mnohé iné, veľmi zaujímavé vrcholy. Svoj výlet na Modralovú začínam z bezplatného lesného parkoviska v časti Czatoża (súradnice: 49.6093586N, 19.4979094E, odkaz na mapu, nadmorská výška: 713 m n. m.). V osade stojí za pozornosť loretánska zvonica a tri pivničky, využívané kedysi na skladovanie úrody – miestne ukážky starej ľudovej architektúry.

Z parkoviska začínam po žltom chodníku, vedúcom po širokej lesnej ceste podĺž potoka Jałowiec. Po dvoch sto metroch prichádzam k rázcestiu, kde odbočujem doprava – na čierny chodník v smere na Halu Kamińskiego. Nasledujúce minúty mi utekajú pri intenzívnom stúpaní v pomerne strmom teréne (na vzdialenosti 2,3 km treba prekonať až 400 výškových metrov). Do výšky 840 m n. m. sa pohybujem po širokej lesnej ceste a následne – po čiernych značkách – odbočujem na užší chodník, stúpajúci priamo po prudko naklonenom svahu.

Chodník cez Magurku (1 121 m n. m.)

No dobre… mal som odbočiť, ale neodbočil som. Namiesto toho sa ďalej pohybujem po lesnej ceste traverzujúcej svah vo výške cca 840 m n. m. Vychádzam tak do otvoreného terénu a vychutnávam si krásnu panorámu blízkej Babiej hory či Police. Mám k dispozícii krásny aprílový deň, príroda sa len prebúdza k životu a jarné slnečné lúče osvetľujú ešte zasnežený Diablak… Z tejto idylky ma prebúdza až predtucha, že sa už nenachádzam na pôvodne zvolenom chodníku. Rýchly pohľad na mapu potvrdí moje obavy a ja smerujem doľava, strmým chodníkom vedúcim priamo po svahu. Počas nasledujúcich minút intenzívne stúpam a predieram sa cez vysoké kríky a padnuté stromy. Týmto spôsobom sa približne vo výške 1 040 m n. m. opäť napájam na čierny chodník. Ufff, ale som si to zbytočne skomplikoval!

Posledné metre prevýšenia prekonávam po zreteľnom chodníku v mladom smrekovom lese. Týmto spôsobom po niekoľkých minútach dosahujem vrchol Magurka (1 121 m n. m.), niekedy nesprávne nazývaný Kolisty Groń. Vrchol je zalesnený, ale nie natoľko, aby úplne zakryl dokola sa rozprestierajúcu panorámu. Z Magurky zostupujem na Halu Kamińskiego po žltom chodníku a následne po vyššie opísanej trase vystupujem na Modralovú.

Zostup do Czatoże

Pri pokračovaní v okruhu sa vraciam asi 300 metrov tou istou cestou, akou som naň prišiel. Potom pokračujem po hraničnom červenom chodníku, úseku Hlavnej beskydskej magistrály, a mierne klesám do Severného Jałowieckého sedla (998 m n. m.). Miestni mu kedysi hovorili Jałowcowe Siodło a používali ho na hnanie dobytka na jarmoky do Námestova. Zo sedla zostupujem po čiernom chodníku. Trasa vedie po zreteľnej lesnej ceste: najprv dosť strmo (klesanie 200 m na 1 km), potom 1,5 km miernym údolím rieky Jałowiec. Týmto spôsobom sa po necelých 10 kilometroch chôdze opäť hlásim na parkovisku v Zawoji-Czatoži.

Opísaný okruh predstavuje výhradne najkratšiu trasu zo Zawoje na Modralovú. Treba však pamätať na to, že turistických chodníkov je v tomto regióne neúrekom, a tým pádom možných predĺžení výletu existuje hneď niekoľko. Okruh cez Halu Czarnego a Gruba Jodłu by meral 12 kilometrov, cez Malú Babiu horu – 16,5 kilometra a cez samotný Diablak (s prihliadnutím na Perć Akademików) – 20 kilometrov. Je z čoho vyberať ;).

Ďakujem za čas venovaný prečítaniu môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o nových článkoch, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás kúpiť mi virtuálnu kávu na buycoffee.to.

Bibliografia

• Figiel S., Franczak P., Janicka-Krzywda U., Krzywda P., Beskid Żywiecki. Przewodnik, 4. vydanie, vydavateľstvo Rewasz, Pruszków 2023.