Mioduszyna a Ostra Góra zo Suchej Beskidzkiej: Skvelý turistický okruh

Mioduszyna (632 m n.p.m.) je vrch v Makovských Beskydách, ležiaci na západnom okraji hrebeňa Koskovej hory. Na vrchol vedie modrá turistická značka zo Suchej Beskidzkiej do neďalekého Makowa Podhalańského. Cestou sa oplatí zastaviť na vyhliadkovej plošine, ktorá ponúka nádherný panoramatický výhľad na zástavbu strediska okresu Sucha Beskidzka a okolité vrchy. Modrá značka pokračuje ďalej zástavbou Makowa Podhalańského a Grzechyne a privedie turistu na paralelný hrebeň Ostrej Góry (608 m n.p.m.), ktorý podľa najnovšieho regionálneho členenia patrí ešte do Žywieckych Beskýd. Končí na východných svahoch Magurky, kde sa spája s červenou značkou (na mieste, ktoré je len na skok od centra Suchej Beskidzkiej). Priebeh trasy tak umožňuje vytvoriť pekný, približne 22-kilometrový okruh – a to so štartom zo Suchej aj z Makowa. Pozývam vás na reportáž z výletu po tomto zaujímavom, no málokedy navštevovanom pohraničí medzi Makovskými a Žywieckymi Beskydami!

Obsah

• Štart zo Suchej Beskidzkiej
• Stúpanie na Mioduszynu (632 m n.p.m.)
• Z Mioduszyny do Makowa Podhalańského
• Putovanie cez Maków Podhalański
• Bočný hrebeň Ostrej Góry
• Zbeh do Suchej Beskidzkiej

Štart zo Suchej Beskidzkiej

Modrá turistická značka sa formálne začína pri drevenej kúrii na ulici Adama Mickiewicza 38 v Suchej Beskidzkiej, kde sídli miestna pobočka PTTK. Budova sa nachádza približne 700 metrov od železničnej stanice v Suchej Beskidzkiej, pri hlavnej ceste, oproti takzvanej „pasáži“. Ďalej chodník vedie pozdĺž vojvodinskej cesty č. 946, na úrovni námestia odbáča doľava, prechádza cez koľajnice a rieku Stryszawka.

Následne trasa vedie okolo rozľahlého trhoviska pri železničnej stanici Sucha Beskidzka Zamek. Táto zastávka vznikla na novej spojke, vybudovanej preto, aby vlaky z Krakova do Zakopaného nemuseli v Suchej meniť smer jazdy, ako to bolo doteraz. V „bežné“ dni miesto slúži ako parkovisko, preto sa rozhodujem nechať auto práve tu (súradnice: 49.7434572N, 19.6023250E, výška: 330 m n.p.m.). Keďže dnešný výlet mám naplánovaný ako bežecký, hneď po vystúpení z auta začínam s dynamickou rozcvičkou. Z parkoviska sa naskytá celkom príjemný výhľad na svahy blízkej Magurky, najvyššieho vrchu Suchej Beskidzkiej. Prvé minúty bežím popod železničný viadukt a prekonávam veľmi malebnú (no zároveň dosť rozkolísanú) lávku nad riekou Skawa.

Stúpanie na Mioduszynu (632 m n.p.m.)

Takmer okamžite po prekročení rieky začínam stúpať strmým západným svahom Mioduszyny. Spočiatku chodník vedie pomedzi hustú zástavbu, ale už vo výške cca 360 m n.p.m. sa prostredie mení na príjemný, hustý les. Po niekoľkých minútach intenzívnejšej námahy sa ocitám na vyhliadkovej plošine vo výške cca 410 m n.p.m. Bezpochyby ide o jedno z najzaujímavejších miest na mape Suchej Beskidzkiej. Z plošiny sa otvára fantastická panoráma na zástavbu mesta, údolie riek Skawa a Stryszawka a okolité vrcholy Žywieckych Beskýd, Makovských Beskýd a pásma Pewelsko-Krzeszowskie (alebo podľa staršieho členenia Malých Beskýd). Dokonale viditeľné sú najdôležitejšie pamiatky Suchej Beskidzkiej: zámok, kostol a historický hostinec Karczma Rzym.

Pri vyhliadkovej plošine sa nachádzajú dva kríže a drevený stôl, ideálny na piknik alebo prestávku na desiatu.

Ďalšieho pol kilometra stúpam stredne strmým lesným terénom. Terén sa opäť otvára vo výške cca 470 m n.p.m., keď vbieham medzi domy osady Makowski Dział. Táto osada administratívne patrí pod Maków Podhalański a z jej hornej časti je nádherný výhľad na hrebeň Police a Babiu horu. Babia hora odtiaľto vyzerá tak majestátne, že by sa naň dalo hľadieť celý boží deň…

Do výšky cca 540 m n.p.m. vedie modrá značka po asfaltovej ceste, aby následne opäť odbočila na zreteľný lesný chodník. Vrchol Mioduszyny (632 m n.p.m.) dosahujem niekoľko minút po minutí posledných domov a približne pol hodiny po opustení parkoviska. Na vrchole sa nachádza priestranný turistický prístrešok a prírodovedné informačné tabule. Vrchol je úplne zalesnený, preto neponúka žiadne výhľady. Napriek tomu… je tu naozaj príjemne.

Z Mioduszyny do Makowa Podhalańského

Za vrcholom Mioduszyny ma čaká dlhý zbeh v stredne strmom teréne. Chodník teraz vedie po širokej, pohodlnej lesnej ceste, vďaka čomu je beh na tomto mieste mimoriadne príjemnou záležitosťou. Na otvorenú plochu sa vraciam asi po 1,5 kilometri za Mioduszynou, keď prichádzam do hornej časti ďalšej osady Makowa – Drożdżyna. Aj z tohto miesta sa naskytá prekrásny výhľad na dôstojnú, zasneženú kupolu Babiej hory. V osade si treba dávať veľký pozor na značenie, keďže chodník tu vedie dosť nečakaným spôsobom. Následne trasa opäť stúpa a zo severu traverzuje vrchol Borysówki (610 m n.p.m.).

Po ďalšom, poldruhakilometrovom úseku v lese vybieham do ďalšej osady – Zagórze. V tomto prípade je to však iné v tom, že výhľady sa otvárajú najmä severným smerom – na plochý chrbát Chełmu (603 m n.p.m.). Pri chodníku si všímam pamätník venovaný 42 obetiam nemeckej pacifikácie osady, ktorá sa odohrala v noci zo 4. na 5. apríla 1944. Priamym dôvodom tohto zločinu bolo udanie, že v okolitých domoch sa skrýva partizán, seržant Henryk Kowalczyk.

Chvíľu po minutí pamätníka prichádzam na rázcestie. Rovno pokračuje čierna značka, ktorá spája osadu Zagórze so žltou značkou vedúcou z Makowa Podhalańského do Pcimia cez Koskowu Góru, Parszywku a Kotoń. Môj chodník – stále modrý – však odbáča doprava a vedie po asfalte. Nasledujúci kilometer bežím po verejnej ceste, až kým ma značky opäť nenasmerujú na lesný chodníček. Cez mäkké ihličie presvitajú betónové panely, čo naznačuje, že tadiaľto kedysi musel viesť obyčajný chodník.

Putovanie cez Maków Podhalański

Vo výške cca 420 m n.p.m. ma značky nasmerujú na schody, ktoré ma dovedú na Kościelnu ulicu v Makowe Podhalańskom. Bežím popri cintoríne (kde, mimochodom, ležia moji pradediovci) a následne míňam monumentálnu budovu kostola, ktorý je srdcom miestnej mariánskej svätyne. O chvíľu som už na námestí a potom klusám ďalšími ulicami mestečka – 3. mája, Kolejowa, Partyzantów, Władysława Orkana, Sportowa. Maków Podhalański je inak veľmi sympatické mestečko s peknými výhľadmi a špecifickou haličskou atmosférou. Čaro mu však uberá veľmi hustá doprava, keďže mestom prechádza štátna cesta. Napriek dlhoročnému boju obyvateľov a množstvu politických sľubov sa práce na obchvate Makowa stále nezačali.

Po odbehaní 11 kilometrov od parkoviska v Suchej Beskidzkiej prebieham opäť cez most nad Skawou. Zaujímavosťou je, že dosiahnutím druhého brehu rieky mením aj pohorie – z Makovských Beskýd prechádzam do Žywieckych Beskýd. O chvíľu končí aj Maków a začína sa Grzechynia. Po asfalte bežím ešte niekoľko stoviek metrov, potom odbočujem doprava, vystupujem nad domy a pokračujem po poľnej ceste.

Bočný hrebeň Ostrej Góry

V Grzechyni začína modrá značka opäť ambicióznejšie stúpať nahor. Z poľnej cesty sa vraciam na asfalt a následne obchádzam návršie Wątrobowej Góry (470 m n.p.m.). Pred Kaplnkou Panny Márie, Kráľovnej Poľska v Grzechyni odbočujem doprava a pokračujem po verejnej ceste. Aktuálny sklon by som pre turistu označil za mierny, ale pre bežca je už celkom citeľný. Modrá značka teraz vedie rozľahlým otvoreným terénom, čo mi dáva možnosť vychutnať si idylické výhľady na lesnatý hrebeň Koskovej hory (vrátane Mioduszyny), zástavbu Makowa Podhalańského a údolie Skawy.

Vo výške cca 520 m n.p.m. chodník odbáča doľava – z asfaltu na poľnú cestu. Na nasledujúcich dvoch kilometroch prekonávam posledných 80 výškových metrov a následne prebieham po plochom vrchole Ostrej Góry (608 m n.p.m.). Keďže tu nie je žiadna tabuľka, je ťažké jednoznačne určiť najvyšší bod. Na chvíľu sa zamýšľam nad etymológiou názvu tohto vrcholu. Čo asi viedlo miestnych obyvateľov k tomu, že tento plochý úsek hrebeňa nazvali Ostrým?

Či už tak alebo onak, z vrcholu Ostrej Góry zbieham späť na asfaltovú cestu vedúcu cez ďalšiu z horných osád obce Grzechynia. Tieto beskydské dediny sú naozaj rozľahlé, však? Cesta klesá na úroveň cca 570 m n.p.m. a následne plynulo prechádza do ďalšieho stúpania – už posledného na mojej dnešnej trase. Asfalt siaha tentoraz do výšky 620 m n.p.m. a potom sa mení na širokú, vyjazdenú poľnú cestu. Stúpam po časti východného svahu Magurky, ktorej vrchol je najvyšším bodom v katastri mesta Sucha Beskidzka.

Zbeh do Suchej Beskidzkiej

Takto, pol kilometra od posledných domov, na úrovni cca 700 m n.p.m. prichádzam na samotný koniec modrej turistickej značky. Do Suchej Beskidzkiej sa vraciam červenou značkou, ktorá nesie hrdý názov najstaršieho poľského chodníka v Západných Beskydách. Táto trasa bola totiž vyznačená už v roku 1906 a jej autorom bol Hugo Zapałowicz – zakladateľ Babiohorskej sekcie Tatranského spolku v Makowe Podhalańskom a iniciátor výstavby chaty na Markowých Szczawinach. Chodník spája Suchu Beskidzku s Zawojou, čo umožňuje začať výstup na Kráľovnú Beskýd (Babiu horu) priamo po vystúpení z vlaku. Okrem toho nesie meno Mariana Wnuka, ďalšieho zaslúžilého člena PTTK.

Z turistického chodníka odbočujem o kilometer neskôr, keď schádzam na asfaltovú ulicu Podksięże. Počas nasledujúcich dvoch kilometrov bezstarostne zbieham dolu, trochu prekvapený pomerne strmým klesaním. Týmto spôsobom rýchlo zostupujem z výšky cca 600 m n.p.m. na úroveň centra mesta a parkoviska pri rieke (cca 330 m n.p.m.). Pri aute som len pár minút po dvanástej. Celkovo mi beh trval cca 2,5 hodiny, čo vzhľadom na slušné prevýšenie považujem za veľmi dobrý výsledok. Za volant si tak sadám s dvojnásobnou spokojnosťou: na jednej strane skvelý tréning, na druhej strane možnosť objaviť úplne nové, veľmi príjemné zákutia Makovských a Žywieckych Beskýd.

Ďakujem, že ste si našli čas na prečítanie môjho príspevku! Ak chcete mať prehľad o nových článkoch, pozývam vás sledovať ma na Facebooku a Instagrame! Budem vďačný za každý lajk, komentár a zdieľanie. Ak považujete môj obsah za hodnotný a chcete ma podporiť, pozývam vás na kúpu virtuálnej kávy na buycoffee.to.